História obce

Brožúrka o histórii obce medzi rokmi 1867 až 1997, vydaná OÚ v roku 1997 : Stotridsat_rokov_obce_Lucina_1867-1997 (formát PDF, veľkosť cca 5MB).

V roku 1867 bola obec vyčlenená z neďalekej Červenice a osamostatnená pod názvom Pustá, resp. Huviz z maďarského Huvész. V roku 1787 a 1828 sa v príslušných administratívno-právnych údajov označuje ako osada. Pôvodní obyvatelia obce pracovali predovšetkým ako poddaní na miestnom panstve rodu Kecerovcov. Za vlády Márie Terézie (1740 – 1780) sa väčšina z nich stala postupne želiarmi – nádejníkmi. V osade bolo 25 usadlostí. Viacerí obyvatelia sa živili pritom ako baníci. V roku 1828 bolo v osade 20 domov a 152 obyvateľov. Obec bola viackrát postihnutá morom. Proces rozvoja osídľovania osady sa zavŕšil v polovici 19. storočia natoľko, že orgány Rakúsko-uhorskej monarchie pristúpili k jej administrtívnemu vyčleneniu a osamostatneniu. Ale pred a po I. svetovej vojne opäť došlo k poklesu v počte obyvateľov. Mnohí emigrovali aj do Kanady či USA. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, pálením dreveného uhlia a tkáčstvom.
Od premeny osady na obec, mala obec dva charakteristické symboly. Jedným z nich bol pečatný erb, na ktorom je z hromady kameňov na lúke vyrastajúci strom. Tento symbol akoby vyjadroval, že ľudským pričinením môže strom i iné rastliny vyrásť aj z hromady kameňov.
Druhým symbolom obce sa stala obecná zvonica. Jej jednoduchá stavba a osudy akoby symbolizovali skrmonosť a slovanskú prostotu pôvvodných obyvateľov.
Vo zvonici je dodnes umiestnený pôvodny 44 kg vážiaci zvon zo starej zvonice. Viacerí obyvatelia obce poskytovali v Slánskych horách operujúcej partizánskej skupine Čapajev bezprostrednú materiálnu i morálnu podporu. 1. 1. 1960 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. Časť obyvateľstva pracovala v Prešove a v Solivare. Rozloha poľnohospodárskej plochy v obci je 229 ha. Začiatkom školského roka 1946 bola v súkromnom dome Andreja Svata zriadená v obci prvá škola. Od 2. februára 1953 mala obec prvú telefónnu linku. 28. mája 1959 bol v obci dokončený vodovod. Významnou udalosťou bola taktiež elektrifikácia obce 16. augusta 1960. V rokoch 1991 – 1994 bola postavená nová budova rímskokatolíckeho kostola.

Starostovia obce (predsedovia MNV do r. 1990)

1929 – 1945                                Ján Macko

1945                                            Štefan Maras

?                                                 Juraj Vaškovič

?                                                 Štefan Bugoš

1949                                            Štefan Marcin

?                                                   Ján Štofan

1953 – 1957                                Ján Kolivoško

1957 -                                          Andrej Minárik (nar. 1924)

Štefan Hadvižďák (nar. 1923)

Andrej Lešo (nar. 1933)

1960 – 1970                               Juraj Macko (nar. 1904)

1971 -                                         Ondrej Tomčík

Juraj Bugoš

1979                                            Mária Szucsová

Stanislav Hadvižďák

1990 -1996                               Július Horváth

1996 - 2002                           Ladislav Marcin

2002 – 2010                           Rudolf Švábik

2011 –                                     Roman Chovanec

Poslanci obecného zastupiteľstva:

1990-1995: František Marcin, Ján Marcin, Ján Nadzon, Pavlína Tomčíková, Milan Tomčík, Magdaléna Horvátová, Ladislav Marcin, Ladislav Svat, Vladimír Parnaj, Viliam Pavlinský, František Kozubjak

1995 -1999: Já Nadzon, Oľga Gaľová, Vladimír Parnaj, Ladislav Svat, Rudolf Švábik, Ján Bugoš, Viliam Pavlinský, Juraj Parnaj, Pavlína Tomčíková

2006-2010: Anton Lešo, Ladislav Svat, Jozef Reicher, František Kozubjak, Ladislav Marcin

2011-2014: Martina Jenčová, Monika Dujčáková, Pavol Greš

Kronikári:

Ján Hudák, Juraj Parnaj, Vladimír Parnaj, Pavol Greš

Prvý televízor v obci: Július Horváth

Prvý internet: Obecný úrad

Prvé rádio (Kryštálka): Juraj Parnaj, Juraj Bugoš, Ondrej Svat

Družstvo: Bolo založené v roku 1961. Zamestnanci družstva: Ján Kolivoško – predseda, Štefan Lešo, Štefan Bugoš, Ladislav Svat, Juraj Jenčurák

Okrskári: Čontofalský, Ondrej Derián

Rímokatolickí kňazi pôsobiaci na farnosti Červenica:

Uhrinovič, Michal Dorčo, Ján Koreň, Mons. Alojz Tkáč – emeritný arcibiskup, ThDr. Pavol Kovaľ PhD., Mgr. Egid Matuševsky, Mgr. Peter Čigáš, Mgr. Marko Bajus

Obchodníci:

Juraj Parnaj, Ilona Tomašová, Magdaléna Lešová, Hilda Tomášová,

Merkovská, Alžbeta Kolivošková, Anna Krištofová, Ján Jenčurák

Vysokoškolské vzdelanie

Ing. Dušan Jenčurák, Ing. Marcela Macková, Mgr. Jana Tomčíková, Mgr. Marcela Parnajová, Mgr. Mária Kolivošková, Ing. Peter Bugoš, Mgr. Eva Marcinová, Mgr. Silvia Švábiková, Ing. Jozef Bugoš

Učitelia:

Vargová, Burica, Chitrík, Alojzia Strasserová, Zbyňovský, Imrich Berdys (Brestov), Imrich Tomáš (Chmiňany), Adrej Gaľa (Krivany), Škripko (Obišovce), Verona Leľáková (Zlatá Baňa), Valentín Olšavský, Medvedzká.

V roku 1974 bola škola premiestnená do obce Červenica

Najúspešnejší športovci:

Viliam Pavlinský – Majster Slovenska v Rally športoch v kategórii    juniorov pre rok 2005

Predsedovia urbiariátu:

Juraj Parnay, Rudolf Švábik, MUDr. Imrich Lukáč

Comments are closed.